Čo je to nadanie
Odborníci sa otázkami okolo nadania intenzívne zaoberajú už vyše 100 rokov. Vznikli desiatky rôznych definícií nadania. Jednou z najznámejších je tzv. Marlandova definícia, prednesená na Americkom kongrese v roku 1971:
Nadané a talentované deti sú tie deti, ktoré sú identifikované kvalifikovanými profesionálmi, a ktoré sú vzhľadom na svoj výnimočný potenciál schopné vysokých výkonov. Tieto deti potrebujú k realizácii svojho prínosu pre spoločnosť vzdelávací program a servis, ktorý nie je bežne poskytovaný regulárnymi školami.
Deti, schopné vysokého výkonu sú tie deti, ktoré demonštrujú úspech alebo potencionálne schopnosti v niektorej z nasledujúcich oblastí:
1. všeobecná intelektová schopnosť
2. špecifické akademické schopnosti
3. tvorivé alebo produktívne myslenie
4. vodcovské schopnosti
5. umelecké schopnosti
6. psychomotorické schopnosti
Prvé dva druhy nadania patria medzi tzv. rozumové druhy nadania.
Intelektové nadanie je skôr všeobecné nadanie, najmä v mladšom veku nevyhranené a orientované akoby na všetky oblasti, akademické nadanie sa týka niektorej z intelektových oblastí (napr. matematické, prírodovedné, jazykové). Najmä psychológovia sa dlhú dobu zaoberajú štruktúrou nadania - hľadaním faktorov, ktoré samotné nadanie vytvárajú a ovplyvňujú. Prišli na to, že nadanie nie je len súbor vysokých schopností, ale aj iných vlastností osobnosti. Tak vznikol Renzulliho trojprstencový model nadania (Renzulli, J.S.: The enrichment triad nadania (Renzulli, J.S.: The enrichment triad model: A guide for developing defensible program for the gifted and talented. Mansfield Center: Creative Learning Press, 1977, ISBN 0-936386-01-0), ktorý zobrazuje nadanie ako prienik vysokých schopností, tvorivosti a motivácie (snahy, zanietenia). Ďalší psychológovia pričlenili k tomuto modelu vplyvy prostredia (rodina, rovesníci, škola) a iné faktory (napr. šťastné okolnosti). Zjednodušene môžeme povedať, že nadané dieťa je dieťa s predčasným poznávacím vývinom, ktoré pri dostatočnej motivácii a tvorivosti za adekvátnej stimulácie zo strany prostredia dosahuje v porovnaní so svojimi rovesníkmi výnimočné výkony v jednej alebo viacerých oblastiach (toto prirovnanie je dôležité - pre päťročné dieťa môže byť výnimočné, že dokáže plynulo čítať, hoci vo všeobecnosti to žiadny výnimočný výkon nie je - čítať vieme všetci). Odhaduje sa, že intelektovo nadaných jedincov sa v populácii nachádza asi 2,5%.
Nadanie a talent
Okrem nadania sa používa aj pomenovanie talent. Rôzni odborníci ich používajú v rozličnom význame (napr. nadanie pre výnimočný potenciál (nadaný športovec - s dobrými predpokladmi pre výkon), talent pre výnimočné výkony (talentovaný športovec - s výbornými výkonmi, vyhrávajúci súťaže)). Zväčša sa však tieto pojmy používajú ako synonymá.
Charakteristika nadaných
Nadané deti tvoria veľmi rôznorodú skupinu. Ich spoločným znakom je, že majú oproti rovesníkom vysoko rozvinuté intelektové schopnosti. Ich intelekt je v predstihu - akoby na úrovni staršieho dieťaťa. Je však rozdiel medzi mierne nadaným a vysoko alebo extrémne nadaným, podobne ako je rozdiel medzi mierne a hlboko mentálne postihnutým. Podobné je to v ich ďalších charakteristikách (záujem, motivácia, vytrvalosť, tvorivosť...). Neexistuje všeobecný vzorec prejavov, na základe ktorých možno jednoznačne označiť dieťa za nadané.
Toto sú niektoré z najčastejších charakteristík nadaných detí:
- netypické záujmy už od predškolského veku (živočíchy, vesmír, doprava, technika)
- čítanie, písanie, počítanie už v predškolskom veku (pričom sa tieto zručnosti naučili ako samoukovia, nikto ich k tomu systematicky neviedol)
- vysoká aktivita, intelektuálna zvedavosť, kladenie otázok, nútiacich dospelých nahliadnuť do encyklopédií alebo internetu
- široká slovná zásoba, používanie vzhľadom na vek nezvyčajných, cudzích slov a slovných spojení
- zaoberanie sa svetovými problémami a otázkami morálky, etiky, hraníc (nekonečno, začiatok, koniec života)
- vyhľadávanie komunikácie s dospelými alebo staršími deťmi
- neochota podriadiť sa príkazom, autoritám, potreba vysvetľovania požiadaviek dospelých
- perfekcionizmus, snaha byť najlepší, neochota zmieriť sa s prehrou
Rozpoznávanie - identifikácia nadaných
Intelektové nadanie sa zisťuje predovšetkým intelektovými testami. Hoci mnohí odborníci poukazujú na slabé miesta takejto identifikácie, zatiaľ zostáva jediným nástrojom, ktorý dokáže intelektové nadanie kvantifikovať - premeniť na hodnoty na stupnici. Výsledkom testu je tzv. intelektový kvocient - IQ, ktorý je pomerom mentálneho veku a fyzického veku krát sto. Teda ak má dieťa 8 rokov ale jeho mentálny (intelektový) vek je 12 rokov, potom jeho IQ bude 12/8*100 = 150 bodov. Priemerný intelekt sa pohybuje v rozpätí 90 - 110 bodov (podľa najčastejšie používaného testu), za hranicu nadania sa považujú dve štandardné odchýlky od tohto priemeru, teda IQ 130.
Odborníci odporúčajú aj ďalšie doplnkové metódy (pozorovanie dieťaťa učiteľom, rozhovory s rodičmi, osobnostné dotazníky, rozbor výsledkov činnosti dieťaťa, testy tvorivosti). Čím viac nástrojov sa na identifikáciu použije, tým je diagnostika nadania presnejšia a užitočnejšia pre ďalšie rozvíjanie dieťaťa.
Identifikácia nadania má zmysel vtedy, ak chceme dieťaťu poskytnúť modifikovanú vzdelávaciu starostlivosť, ktorá bude jeho nadanie ale aj celú osobnosť efektívne rozvíjať.
Charakteristika nadaných detí
Typické prejavy nadaných detí sú najmä odrazom ich predčasne, vysoko alebo kvalitatívne odlišných poznávacích schopností.
Najčastejšie ide o tieto prejavy:
• čulosť, vysoká hladina aktivity až hyperaktivita
• schopnosť dlhodobej koncentrácie pozornosti pre oblasť, ktorá ich zaujíma
• urýchlený rečový vývin, široká slovná zásoba (vzhľadom na vek), adekvátne používanie abstraktných pojmov
• výborná pamäť
• záujem o intelektuálne činnosti, vysoká vnútorná motivácia
• zvedavosť, snaha objavovať, riešiť, zisťovať
• rýchle chápanie a učenie
• živá predstavivosť
• záujem o písmená, čísla v útlom veku
• osvojenie čítania, písania, počítania v predškolskom veku (dieťa sa naučí čítať, písať, počítať na základe vlastnej motivácie, bez cieleného vedenia dospelým)
• zanietenie pre niektorú oblasť poznania (napr. živočíchy, zemepis, astronómia) - vyhľadávajú informácie, spracovávajú ich, pamätajú si mnohé podrobnosti presahujúce vedomosti bežného dospelého
• výborné argumentačné schopnosti, kritické myslenie, zmysel pre zachytenie detailov v rečovej komunikácii
• problematický postoj k autoritám (spochybňovanie direktívnych pravidiel a požiadaviek)
• perfekcionizmus
Nadané deti sa dokážu neobyčajne dlho sústrediť na činnosť, ktorá ich zaujíma – napr. štúdium literatúry, kreslenie a popis informácií z oblasti astronómie, biológie, dopravy. Začínajú rozprávať skôr, ako ich rovesníci, rýchlo nadobúdajú širokú slovnú zásobu a aj abstraktné a cudzie slová dokážu vhodne použiť. Kladú dospelým otázky, ktorými pátrajú po podstate (koľko je na svete ľudí, čo je za hranicou vesmíru, kde sa končia čísla). Nové informácie si rýchlo osvoja, v oblasti svojho záujmu si pamätajú mnohé podrobnosti (napr. rôzne druhy žralokov, ich výzor, veľkosť, spôsob života). Zaujímajú sa o čísla, poznávajú ich, sami si vyvodia základné kalkulačné postupy (intuitívne dokážu spočítavať, odpočítavať). Rovnako sa zaujímajú o písmená, keď ich spoznajú, začínajú čítať, pričom dospelých touto samostatne získanou zručnosťou prekvapia. Nie sú ochotné prijať inštrukcie dospelých bez ich zvnútornenia, príkazy musia mať zdôvodnené, často uplatňujú protiargumentáciu (prečo by som mal ísť spať, keď sa mi nechce., prečo by som mal napísať postup, keď viem výsledok?). Majú zmysel pre presné vyjadrovanie, dospelých často chytajú za slovíčka a tieto nezrovnalosti využívajú vo svojej, najmä negatívnej argumentácii. Perfekcionizmus nadaných detí súvisí s ich vnútornou motiváciou – chcú podávať najlepšie výkony, a to bez ohľadu na ich skúsenosti a možnosti. Ťažko sa vyrovnávajú s prehrou a pociťujú zlyhanie, ak je ich výkon pod hranicou ich vlastných predstáv (pričom nepomáha ani podpora a pochvala zo strany dospelých). U malých detí sa táto nespokojnosť môže prejavovať veľmi expresívne – krikom, plačom, záchvatmi zúrivosti. Samozrejme, všetky nadané deti neprejavujú všetky tieto charakteristiky, sú to len typické prejavy, ktoré sú v rannom vývine nadaných detí viac alebo menej výrazné.
Ďalšou typickou charakteristikou nadaných detí je asynchrónnosť ich vývinu. Nevyvíjajú sa vo všetkých oblastiach rovnako. Ich poznávací, intelektový vývin predbieha telesný vývin. Často za poznávacím vývinom zaostáva aj sociálny a emocionálny vývin (z toho plynie aj známe slovné spojenie „malý dospelý“ pre dieťa, ktoré je výrazne akcelerované v intelektovom vývine, ale pritom je z emocionálneho hľadiska stále malým dieťaťom). Asynchrónnosť je typická aj v rámci schopností, zručností, súvisiacich s intelektovou oblasťou. Môže sa to prejavovať tak, že v škole je nadané dieťa vynikajúce v matematike, ale menej úspešné na slovenčine (hoci v oboch môže byť nadpriemerné). Alebo aj v rámci jednej oblasti – môže vynikajúco riešiť problémové úlohy a geometrické problémy, ale byť menej zručné v kalkulačných činnostiach (napr. v násobilke). Asynchrónnosť býva príčinou počudovania učiteľov alebo dospelých v okolí dieťaťa „Ako je možné, že je taký šikovný, múdry, ale nevie poriadne napísať slovo tak, aby sa to dalo čítať?“ alebo „Ako to, že nevie zniesť prehru?“ alebo „ Prečo sa nevie normálne zahrať s kamarátmi?“ alebo „Prečo mu všetko padá z rúk?“ Nie je preto reálne a ani férové od nadaných detí očakávať, aby boli rovnako vynikajúce vo všetkých oblastiach svojej činnosti.
Netradičné prejavy nadaných detí
Ide o prejavy nadaných, ktoré sa okoliu môžu zdať čudné, problémové a dokonca môžu byť príčinou nesprávnej diagnózy, ako upozorňujú Web a ďalší (Webb, J. T., Amend, E.R., Webb, N. E., Goerss J., Beljan P., Olenchak F. R.(2004).: Misdiagnosis and Dual Diagnoses of Gifted Children and Adults: ADHD, bipolar, OCD, Asperger's, depression, and other disorders. Scottsdale: Great Potential Press - nájdete tu).
Ide najmä o tieto možné diagnostické pochybenia:
• ADHD (Syndróm poruchy pozornostia a hyperaktivita) – mnohé nadané deti sú hyperaktívne, ale nie všetky majú zároveň túto poruchu,
• Vývinové poruchy učenia (dyslexia, dysgrafia, dysortografia atď.) – mnohé nadané deti majú škaredé písmo, to ale neznamená, že sú všetci dysgrafici (nepekné písmo býva skôr dôsledkom toho, že rýchlo plynúce myšlienky nadané dieťa nedokáže rovnako rýchlo a pritom pekne zapisovať),
• Porucha opozičného vzdoru – intenzita, senzitivita, idealizmus nadaných navonok môže navodzovať dojem o ich tvrdohlavosti, prejavujúcej sa zápasom s rodičmi, učiteľmi, najmä v prípadoch, keď sa im dostáva kritiky,
• Obsesívno-kompulzívna porucha (OCD) – ich perfekcionizmus, netolerancia chýb a potreba organizovať ľudí a veci môže byť mylne interpretované ako znaky tejto poruchy.
• K týmto záverom autorov dodávame, že podobné dôvody (posilnené silnou introverziou niektorých nadaných) môžu viesť k (nie vždy oprávneným) podozreniam na Aspergerov syndróm.
Nadané deti však môžu zároveň trpieť niektorou z uvedených porúch, a byť tak „dvojnásobne postihnuté“, alebo mať „dvojnásobnú diagnózu“. (viac k tejto téme v priečinku Iní nadaní)
Typické charakteristikynadaných detí a možných súvisiacich problémov
SILNÉ STRÁNKY A MOŽNÉ PROBLÉMY
rýchle získavanie a zapamätanie si informácií netrpezlivosť pri pomalšom tempe ostatných, odmietanie rutiny a drilu, odmietanie osvojovania si základných zručností, príliš komplexné spracovanie úlohy intelektuálna zvedavosť, vnútorná motivácia, potreba pátrať, skúmať, hľadanie podstaty kladenie rozpačitých otázok, tvrdohlavosť, odmietanie direktív, prílišné zahĺbenie sa do svojich záujmov, očakávanie rovnakého správania od okolia schopnosť abstrahovať, spájať, koncipovať, obľuba riešenia problémov a intelektuálnej aktivity odmietanie alebo prehliadanie detailov, odmietanie precvičovania a nácviku, odpor proti metódam učiteľa schopnosť vidieť príčinu a následok ťažkosti v akceptovaní nelogickosti (napr. pocity, tradície, viera) kladný postoj k pravde, rovnosti a fair play ťažkosti konať prakticky, zaoberanie sa humanitárnymi problémami tendencie organizovať veci a ľudí do štruktúr a poradia, hľadanie systematickosti vytváranie komplikovaných pravidiel a systémov, môže sa zdať panovačný, drzý a dominantý široká slovná zásoba a ľahkosť v používaní odborných pojmov, množstvo informácií z rôznych oblastí verbalizácia ako únik alebo vyhýbanie sa niektorým situáciám, pociťovanie nudy v škole alebo v kolektíve vrtstovníkov, videný ostatnými ako „ten, čo všetko vie“ kritické myslenie, vysoké očakávanie, sebakritika a hodnotenie ostatných príliš kritický alebo netolerantný k ostatným, pocity znechutenia a depresie, perfekcionizmus prenikavý pozorovateľ, ochota prijať nezvyčajnosť, otvorenosť novým skúsenostiam príliš intenzívne zameranie sa, niekedy ľahkovážnosť kreatívnosť a invencia, potešenie z nových spôsobov tvorenia vecí narušenie plánu, odmietanie toho, čo je známe, videný ostatnými ako odlišný a mimo kontextu intenzívne sústredenie pozornosti, dlhodobá pozornosť v oblastiach záujmu, cieľavedomosť, vytrvalosť neznášanie prerušenia činnosti, odmietanie povinností alebo ľudí pri zaoberaní sa zaujímavou činnosťou, tvrdohlavosť citlivosť, empatia, túžba byť akceptovaný okolím citlivosť ku kritike, odmietanie vrstovníkov, očakávanie, že druhí majú rovnaké hodnoty, potreba úspechu a uznania, pocity odlišnosti a odcudzenia vysoký stupeň energie, čulosť, horlivosť, obdobia intenzívneho snaženia sa a námahy frustrácia z nedostatočnej aktivity, rušenie poriadku a rozvrhu v triede, potreba neustálej stimulácie, okolím vnímaný ako hyperaktívny nezávislosť, uprednostňovanie samostatnej práce, spoliehajúci sa na seba odmietanie rád dospelých alebo vrstovníkov, nekonformnosť, nekonvenčnosť rozličné záujmy a schopnosti, všestrannosť môže sa zdať rozptýlený a dezorganizovaný, frustrácia z nedostatku času, okolie môže očakávať neustálu nadmernú kompetenetnosť silný zmysel pre humor videnie absurdnosti niektorých situácií, nepochopenie humoru ostatnými, môže sa stať triednym šašom, aby získal pozornosť
Typy nadaných jedincov
V závislosti od okolia dieťaťa, jeho výchovy, sociálnych vplyvov, vzdelávania ale samozrejme aj od jeho daností a sebaregulácie sa niektoré jeho charakteristiky a prejavy časom zvýrazňujú, iné sa eliminujú.
Prelomovým obdobím, tak ako u väčšiny detí, je obdobie adolescencie. V tejto súvislosti Betts a Neihart vyčlenili niekoľko typov nadaných jedincov (Betts, G, Neihart, M. (1988): Profiles of the gifted and talented. Gifted Child Quarterly. Ročník 32, číslo 2, strana 248-53 - nájdete tu):
1. úspešný
Úspešní nadaní tvoria najväčšiu skupinu medzi nadanými (autori uvádzajú až 90%). Ide o jedincov, ktorí sa dobre učia, majú vhodné správanie. Túžia po ocenení zo strany učiteľov a okolia. V škole sa často nudia a zvyknú si učiť sa s čo najmenším vynaložením námahy. Prispôsobia sa školskému systému, sledujú inštrukcie a vypĺňajú požiadavky – ale na úkor napĺňania vlastných záujmov. Sú závislí od rodičov a učiteľov. Nerozvíjajú si vlastnosti, potrebné na získanie autonómie. Majú pozitívny sebaobraz, pretože sa stretávajú s častou chválou za svoje výkony. Medzi vrstovníkmi sú obľúbení. V dospelosti sú kompetentní, ale s nízkou imagináciou – nerozvinú naplno svoje nadanie. Mladí nadaní dospelí, ktorí sú podvýkonoví, často pochádzajú práve z tejto skupiny. Nemajú potrebné zručnosti na celoživotné učenie. Sú dobre adaptovaní na spoločnosť, ale nedostatočne pripravení na každodenné zmeny v živote. Ich charakteristickými črtami sú perfekcionizmus, vysoký výkon, hľadanie akceptácie u učiteľov, vyhýbanie sa riskovaniu, konformita a závislosť.
2. vyzývavý
Ide o divergentne (tvorivo) nadaných. Častokrát zostávajú neidentifikovaní. Sú veľmi tvoriví, ale zdajú sa byť tvrdohlaví, netaktní až sarkastickí. Vyzývajú autority a provokujú učiteľa pred celou triedou. Sú nekonformní. Nezriedka sú v konflikte a málokedy sú oceňovaní. Cítia sa frustrovaní, pretože školský systém nedoceňuje ich talent a schopnosti. Nebývajú obľúbení pri spoločných aktivitách, dostávajú sa do konfliktov s vrstovníkmi. Na druhej strane však majú zmysel pre humor a tvorivosť, ktoré spolužiakov oslovujú. Ich spontánnosť ale môže vyrušovať triedu. Môžu byť ohrození inklinovaním k drogovým závislostiam alebo delikventnému správaniu. Ich charakteristickými prejavmi sú tvorivosť, nízka sebakontrola, tvrdohlavosť, obchádzanie pravidiel, opravovanie učiteľa, úprimnosť, súťaživosť, kolísavé školské výkony.
3. skrytý
Najčastejšie ide o dievčatá na strednej škole, u ktorých prevládne pocit spolupatričnosti. Začnú odmietať svoj talent, aby sa stali súčasťou kolektívu, strácajú svoju predošlú motiváciu a záujmy. Často pociťujú úzkosť. Ich meniace sa potreby sú v konflikte s očakávaniami od učiteľov a rodičov. Dospelí ich nútia do predošlých výkonov bez ohľadu na ich pocity. Ich charakteristickými prejavmi je odmietanie vlastného nadania, odmietanie ponuky obohatených a rozširujúcich aktivít na vyučovaní, zníženie školského výkonu, striedanie priateľov, úporná snaha sociálne sa začleniť.
4. stratený (dropouts)
Títo nadaní sú zlostní k dospelým aj k sebe samým, pretože cítia odmietaní systémom, ktorý nesaturoval ich potreby celé roky. Nedostáva sa im porozumenia a podpory ich talentu. Svoje netradičné aktivity a záujmy si uplatňujú mimo školy. Škola pre nich nie je podstatná. Potrebujú dospelého, ktorému môžu dôverovať. Nie je pre nich vhodné zaradenie do typického programu, vhodného pre iných nadaných. Individuálne poradenstvo je silno odporúčané. Ich charakteristickými črtami a prejavmi sú vyhýbanie sa školskej dochádzke, nedokončovanie úloh, kreatívnosť, izolovanosť, hyperkritičnosť k sebe i k okoliu, záujmy mimo školy, nevyrovnaný výkon alebo podvýkon, vyrušovanie, defenzívnosť.
5. s dvojitou nálepkou
Ide o nadaných s nejakým hendikepom alebo poruchou (napr. porucha učenia, zmyslový alebo telesný hendikep). Ich prejavy nebývajú v zhode s typickými prejavmi nadaných, preto bývajú často neidentifikovaní. Môžu mať škaredé písmo, rušivé správanie. Sú zmetení svojou neschopnosťou prospievať v škole, pociťujú frustráciu z výkonov, ktoré sú pod úrovňou ich očakávaní. Svoje ťažkosti zakrývajú prehláseniami, že úlohy sú nudné, príliš ľahké a stupídne, čím zakrývajú svoj strach pred zlyhaním. Sú odmietaví ku kritike. V škole bývajú vnímaní skôr pre svoju poruchu a ich talent zostáva nepovšimnutý. Ich charakteristickými prejavmi je kolísavý školský výkon alebo podvýkon a rušivé správanie.
6. autonómny
Podobne ako skupina I., dokážu autonómne typy nadaných efektívne pracovať v školskom systéme. Oproti typu I., ktorý robí len to minimum, čo treba, autonómny nadaný využíva systém na vznik nových výziev a možností pre seba a svoje aktivity. Nepracujú pre systém, ale využívajú ho v prospech svojho rozvíjania. Majú silné, pozitívne sebaponímanie, pretože ich potreby sú saturované, sú úspešní, dostáva sa im pozitívnej pozornosti a podpory pre ich výkony aj správanie. Sú rešpektovaní dospelými aj vrstovníkmi, často bývajú lídrami. Sú nezávislí, vytvárajú si vlastné ciele. Dokážu riskovať, akceptujú sa. Nečakajú na druhých, aby im vytvárali podnety, podmienky si vytvárajú sami. Ich charakteristickými črtami sú dobre rozvinuté sociálne zručnosti, nezávislosť, vnútorná motivácia, tvorivosť, zásadovosť, oblasť silného záujmu, ochota riskovať.
Nadaní – rôznorodá skupina
Hoci nadaní sa vyčleňujú oproti ostatnej populácii svojimi vysokými intelektovými schopnosťami a ostatnými charakteristikami, ktoré spolu vytvárajú obraz intelektového nadania, v rámci samotnej skupiny nadaných ide o veľmi heterogénnu populáciu. Spoločne majú vysoko nadpriemerné schopnosti, ale tie sú ohraničené len zospodu (vyjadrené v IQ je to zvyčajne 130 a viac bodov). Zväčša čím vyššie sú tieto kognitívne schopnosti, tým výraznejšie sú prejavy nadaného (vrátané problémových). Rozdiel medzi vysoko nadaným a mierne nadaným môže byť taký, aký je rozdiel medzi nadaným a priemerným jedincom. Existencia týchto rozdielov zrejme viedla viacerých odborníkov k snahe o vytvorenie stupňov nadania. Tie sú založené takmer výlučne na IQ, napr:
• mierne nadaní - IQ 120 a viac (plus 1,3 štandardnej odchýlky) - tvoria vrchných 10% populácie
• stredne nadaní - IQ 135 a viac (plus 2,3 štandardnej odchýlky) - tvoria vrchných 10% z predošlého stupňa
• vysoko nadaní - IQ 145 a viac (plus 3 štandardné odchýlky) - tvoria vrchných 10% z predošlého stupňa (celkovo 0,1% populácie)
• výnimočne nadaní - IQ 155 a viac (plus 3,7 štandardnej odchýlky) - tvoria vrchných 10% z predošlého stupňa (celkovo 0,01% populácie)
• extrémne nadaní - IQ nad 165 (plus 4,3 štandardnej odchýlky) - tvoria vrchných 10% z predošlého stupňa (celkovo 0,001% populácie).
Hľadanie rozdielnych alebo spoločných charakteristík medzi nadanými jedincami, založené na IQ je veľmi zjednodušené. Do života jedinca a jeho prejavov zasahuje množstvo ďalších interných aj externých faktorov, ktoré zohrávajú podstatnú úlohu v rozvíjaní jeho nadania, napr.:
• osobnostné charakteristiky,
• motivácia, snaha, ochota prekonávať prekážky,
• záujem a zanietenie,
• prístup okolia, jeho podpora, akceptácia, pochopenie (alebo naopak),
• množstvo podnetov, ich druhy a kvalita ,
• materiálne podmienky,
• šance, šťastné okolnosti,
• pôsobenie školy.
Dieťa s IQ 135, ktoré pochádza z chudobnej rodiny, dochádza do bežnej školy a je vedené rodinou čo najskôr sa o seba materiálne postarať má isto celkom iné šance na rozvoj svojho nadania ako dieťa s rovnakým, ktoré má možnosť navštevovať množstvo mimoškolských aktivít a kvalitnú školu, vrátane univerzity.
Naopak, iný bude obraz nadania dieťaťa s IQ 135, ktoré síce nemá možnosť navštevovať najkvalitnejšie školy, rodičia príliš nechápu jeho záujmy, ale ono má veľkú motiváciu, zanietenie a snahu, oproti dieťaťu s rovnakým IQ, dostatkom podnetom i podpory zo strany okolia, ktoré však nemá dostatočnú vytrvalosť, motiváciu a vôľu k výkonu.
Napriek tomu, stanovenie kognitívnych schopností štandardizovanými inteligenčnými testami zostáva naďalej hlavnou zložkou identifikácie nadaných.
Prejavy nadaných detí:
• veľká zvedavosť, pestré záujmy
• široké znalosti z rôznych oblastí sveta
• bohatá slovná zásoba
• záujem o písmená a číslice už v predškolskom veku
• výrazné pozorovacie schopnosti, veľká fantázia
• schopnosť rýchlo sa učiť a veľa si pamätať
• obrovská aktivita, nižšia potreba spánku
• zmysel pre humor
• ťažkosti s nadväzovaním kontaktov s rovesníkmi
• tvrdohlavosť, zaťatosť
• perfekcionizmus, ťažké prijímanie prehry, vysoké nároky sám na seba
• potreba diskutovať a argumentovať
• odmietanie autorít